„Pokiaľ ide o našu budúcnosť, rozhodol som sa takto: okamžite si nájdem nejakú prácu a nezáleží na tom, aká bude ponižujúca. Moje vedecké ciele a vlastná ješitnosť nezabránia tomu, aby som prijal tú najpodradnejšiu prácu.“
(Z listu písaného pre budúcu manželku Milevu Maričovú 7.7. 1901)



„Tak a teraz ti napíšem, ako vyzerám: bledá tvár, dlhé vlasy a nábeh na veľké brucho. K tomu nemotorná chôdza a fajka v kúte. A v taške alebo v ruke pero. Ale krivé nohy ani bradavice na rukách nemám, takže som celkom fešák - ani chlpy na rukách, čo obvykle tí škaredí majú. I tak škoda, že si ma ešte nevidela.
(Z pohľadnice 8. ročnej sesternici Elisabeth Neyovej, september 1920)

„Väčšina učiteľov stráca čas tým, že kladie otázky, ktorých cieľom je zistiť, čo žiak nevie, zatiaľ čo umenie kázať spočíva v tom, že má odhaliť, čo žiak vie alebo je schopný vedieť.“
(Cituje Moskowsky: Conversations with Einstein)

„Čím to je, že mi nikto nerozumie a všetci ma majú radi?“
(Z rozhovoru New York Times, 12.3 1944)

„Moja žena neustále fňuká kôli Berlínu a svojmu strachu z príbuzných... Moja matka je dobrá, ale ako svokra je skutočne protivná. Ak zostane u nás, je vzduch plný dynamitu. Ale obe majú vinu na tom, že ten vzťah je tak mizerný. Niet divu, že za podobných okolností kvitne láska k vede: Pozdvihuje ma a odpútava zo slzavého údolia do sfér pokoja a mieru.“
(Z listu Else Lowenthalovej, 2. 12. 1913)

„Pre ľudí by bolo lepšie byť zvieratami... mohli by viac spoliehať na intuíciu. Neboli by si totiž tak vedomí toho, čo práve robia.“

(Z rozhovoru, ktorý zaznamenávala Algernon Blacková, jeseň 1940)
„Keď som bol malý, zistil som, že palec nakoniec vždy spraví v ponožke dieru. Preto som prestal nosiť ponožky.“
(K Philipovi Halsmanovi, Einstein: A Centenary Volume)



„Väčším tajomstvom sveta je jeho zrozumiteľnosť. Totiž, skutočnosť, že sa mu dá rozumieť, je zázrak.“
(Z článku Fyzici a realita, Franklin Institute)

„Manželstvo nie je nič iné len otroctvo, ktoré má vyzerať civilizovane.“
(Gruning : Ein Haus Fur Albert Einstein)

„Keď človeku pribúdajú roky, prichádza smrť ako koniec záväzku. Práve teraz silno cítim, že ja sám som zostarol a začínam chápať smrť ako starý dlh, ktorý treba po dlhej dobe nakoniec vyrovnať. Aj tak človek inštinktívne robí všetko preto, aby smrť oddialil. Je to hra, ktorú s nami hrá príroda.“
(Z listu priateľovi 1954 , v roku 1955 citované v knihe Einstein on Peace)

-

Zdroj: Caprice, A.: To nejlepší z Einsteina. Pragma, 2001.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet